Začíname s externým bleskom

 
Externý systémový blesk môže byť v praxi veľmi užitočný. A to zvlášť v situáciách, keď je málo svetla. Samozrejme neopatrné použitia blesku môže viesť k výraznému zhoršeniu kvality fotiek. Takže je potrebné vedieť, ako ho správne používať.

Preto vám prinášame celú sériu článkov, v ktorej sa môžete naučiť profesionálne používať externý blesk. To všetko vždy na praktických ukážkach

 

 Ako funguje externý blesk?

Vedieť, ako fungujú externé blesky (a záblesky vôbec) je základným predpokladom pre ich správne používanie. V praxi totiž nemožno úspešne používať externý blesk bez znalosti princípov jeho fungovania. Respektíve možné to je, ale to ste potom odkázaní úplne na automatiku a nemáte kvalitu svojich snímok vôbec pod kontrolou.

Takže tu máme základnú otázku, ktorá znie: ako funguje externý blesk? Tým nemám na mysli elektronické obvody zapojené v blesku a podobne. Každého fotografa skôr zaujíma, ako je riadená sila záblesku, ako dlho taký záblesk trvá, kedy je v priebehu expozície emitovaný a ako vlastne blesk komunikuje s fotoaparátom ... Poďme si teda ujasniť, ako že v princípe funguje bežný systémový externý blesk.

Dnešné externé blesky, ktoré podporujú TTL (Through The Lens) režim, sú s fotoaparátom spojené takzvanou "hot shoe" päticou. Česky sa tomu hovorí sánky na blesk a nájdeme v nich niekoľko kontaktných bodov, pomocou ktorých blesk s fotoaparátom komunikuje. Tieto sánky majú takmer u všetkých výrobcov rovnaký tvar, avšak líšia sa rozmiestnením a počtom kontaktných bodov. Preto sú v praxi napríklad blesky Nikon bežne nepoužiteľné na fotoaparátoch Olympus a podobne.

Nebudem sa tu zaoberať historickým vývojom bleskov a použitie manuálnych bleskov u filmových fotoaparátov. Namiesto toho si rovno vysvetlíme, ako v praxi všeobecne fungujú dnešné TTL externé blesky.

Sled udalostí pri expozícii s bleskom

Uvážme príklad, že fotografujeme portrét. Na digitálnej zrkadlovke máme nasadený externý blesk, ktorý je v režime TTL. Namáčkněte spúšť pre aktiváciu autofokusu, potom prípadne překomponujeme a následne stláčate spúšť naplno pre vytvorenie snímky. To je veľmi rýchla akcia, v ktorej ale prebehne hneď niekoľko udalostí:

1.      Po stlačení spúšte, ale ešte pred samotnou expozíciou, emituje externý blesk pomocný záblesk, ktorý slúži pre     správne stanovenie sily záblesku hlavného. Tento pomocný záblesk totiž nasvieti scénu, svetlo sa odrazí späť a cez objektív je meraná intenzita jeho "návratnosti".
2.      Na základe informácie, ako veľmi sa odrazilo späť svetlo z pomocného záblesku, je pomocou automatiky nastavená sila záblesku, ktorý externý blesk bude emitovať.
3.      Ihneď potom sa otvára prvá lamela uzávierky, takže začína expozície.                                                                                  4.      Je emitovaný hlavný záblesk, ktorý nasvieti scénu. Tento hlavný záblesk trvá rádovo tisíciny sekundy (takže veľmi       krátku dobu).
5.      Potom sa zatvára druhá lamela uzávierky a končí expozície, bol zhotovený snímku.

Vyššie uvedený popis sledu udalostí znie zdĺhavo, ale v praxi sa tak deje veľmi rýchlo. Ak je externý blesk nastavený na prvú lamelu, je predblesk prakticky nepoznateľný.

Chcete sa presvedčiť o tom, že predblesk je naozaj emitovaný? Nastavte si externý blesk na synchronizáciu s druhou lamelou (anglicky býva značené ako "2nd curtain") a v režime fotoaparátu M zvoľte čas expozície treba 1 sekunda alebo dlhší. Po stlačení spúšte budú emitované dva záblesky - jeden ihneď (pomocný) a druhý za sekundu (hlavný).

Tip: dôležité je nezamieňať pomocný záblesk pre TTL meranie s predbleskom, ktorý má eliminovať takzvané červené oči. V režime blesku "červené oči" totiž blesk vydá niekoľko pomocných zábleskov pred expozíciou preto, aby sa zúžili zreničky a od sietnice sa odrazilo menej svetla blesku.

V odsekoch výška bola reč o synchronizáciu na prvú alebo druhú lamelu závierky. Čo to znamená?

Synchronizácia na lamelu
 

V predchádzajúcom texte sme si ujasnili, čo sa všetko prebehne pri zhotovení snímky s externým bleskom. Ovšem zvedavé povahy by doterajšie vysvetlenie príliš neuspokojilo, pretože bolo iba uvedené, že medzi otvorením a zatvorením uzávierky dôjde k hlavnému záblesku. A ten trvá veľmi krátku dobu (zvyčajne kratší, než čas uzávierky). Takže vzniká otázka, kedy presne dôjde k záblesku? Čo keď fotíme s dlhým časom uzávierky treba dve sekundy - kedy v priebehu expozície dôjde k hlavnému záblesku?

Odpoveď je veľmi jednoduchá - buď na začiatku alebo tesne pred koncom expozície. A to podľa toho, v akom režime je externý blesk nastavený. Na výber je štandardne z dvoch režimov:

    "Synchronizácia na prvú lamelu - k záblesku dôjde ihneď po otvorení prvej lamely uzávierky, tzn. pri začiatku expozície.
    "Synchronizácia na druhú lamelu - k záblesku dôjde tesne pred zatvorením druhej lamely uzávierky, tzn. pri konci expozície.



Na prvý pohľad sa môže zdať, že je snáď jedno, či dôjde k záblesku na začiatku alebo na konci expozície. Ak fotíme na bežne krátke časy uzávierky (rádovo stotiny sekundy), tak je to naozaj vo väčšine prípadov jedno. Ovšem ak fotíme treba nočnú scenériu s pohybom, tak už to vôbec jedno nie je.

Praktická ukážka synchronizácia na lamelu
 

Presvedčiť sa o tom môžete na praktické ukážke, v ktorej som mal v ruke diódové svietidlo a pohyboval som s ňou pomaly zľava doprava. Vďaka sekundové expozícii sa tak mohol zachytiť pohyb mojej ruky so svietidlom. Najprv uvádzam, ako to dopadlo bez blesku, nasledujú ukážky s bleskom na prvú a druhú lamelu.

Synchronizácia na prvú lamelu nasvieti scénu v jej počiatočnom stave, takže sa nasledujúci pohyb na scéne zachytí vďaka prirodzenému svetlu.

Synchronizácia na druhú lamelu nasvieti scénu naopak až v jej konečnom stave (z hľadiska expozície), takže je na fotografii zachytený predchádzajúci pohyb vďaka prirodzenému svetlu.

Preto je dôležité pri fotení pohybe na dlhšie časy uzávierky premyslieť, aký režim synchronizácie bude lepší.

Manuálny režim blesku

V predchádzajúcom texte sme zatiaľ vždy uvažovali situácii, že silu záblesku stanovuje automatika. To tak byť v praxi ale vždy nemusí. Moderné systémové blesky totiž ponúka dva základné režimy:

 Auto TTL a jeho ďalšie modifikácie - teda automatické stanovenie sily záblesku.
    Manuálne - silu záblesku stanovuje fotograf.

Dnešné systémové blesky teda umožňujú fotografovi nenechať intenzitu záblesku na automatike a stanoviť ju podľa vlastnej chuti. Výkon blesku sa zvyčajne stanovuje v zlomkoch jeho maximálneho výkonu. Ak chcete z blesku vyžmýkať maximum, nastavte v manuálnom režime blesku výkon na 1/1. Pokiaľ sa jedná o výkonný blesk, tak sa pripravte, že to bude celkom oslňujúce svetlo, ktoré by som nikomu priamo do očí neprial :).

Zvyčajne sa pracuje so takými hodnotami, ako napríklad 1/64, 1/128, 1/32 výkonu a podobne. Záleží na tom, ako jemný krok konkrétne blesk umožňuje. Novšie blesky umožňujú tak jemné krokovanie, že je možné nastaviť výkon napríklad na 1/16 + 1/3.

Tip: automatický / manuálny režim blesku je úplne niečo iné, než automatický / manuálnym režim fotoaparátu. V automatickom / manuálnom režime blesku sa jedná len o stanovenie intenzity záblesku. Kým v automatickom / manuálnom režime fotoaparát sa jedná o stanovenie expozičných hodnôt (závierka a clona). Aké budú nastavené expozičné hodnoty fotoaparátu, to už je na aktuálnom nastavení fotoaparátu.

Z toho vyplýva, že v praxi možno fotografovať pri rôznych kombináciách režimu blesku a fotoaparátu:

    Automatický blesk (TTL) a automatická expozícia (pre tých, ktorí nečítali tento článok :).
    Automatický blesk (TTL) a manuálne expozície (často používané).
    Manuálny blesk a automatická expozícia (prapodivná kombinácia v praxi nie príliš použiteľná).
    Manuálny blesk a manuálne expozície (použiteľné pri stálom osvetlení a fotenie na rovnakej vzdialenosti - napr. Portrét v štúdiu).

Prvý vyššie uvedený variant príde vhod tým fotografom, ktorí moc o fotenie s externým bleskom nevie alebo si jeho použitím nie sú istí. Táto kombinácia môže v praxi prinášať veľmi dobré výsledky, ktoré ale nikdy nebudú konzistentné a všetko bude tak trochu dielom náhody.

Druhý variant je naopak v praxi veľmi často používaná. Fotograf si v manuálnom režime fotoaparátu zvolí pevne danú clonu, expozíciu a citlivosť ISO a nechá na automatike, ako silný záblesk mu dodá.

Zhrnutie

V dnešnom článku o fotenie s externým bleskom sme si vysvetlili, ako funguje externý blesk. Uviedli sme si, že pri stlačení spúšte dochádza k celej rade udalostí ktoré nemusia byť postrehnuteľné, ale je dobré o nich vedieť.

Tiež sme si uviedli, že nastavením blesku možno sled týchto udalostí mierne pozmeniť (synchronizácia na 1. a 2. lamelu), a tým napríklad aj ovplyvniť vzhľad fotografie.

V poslednej časti textu ste sa dozvedeli, že blesk možno prevádzkovať v automatickom alebo manuálnom režime - podľa toho, či silu záblesku stanovuje automatika alebo fotograf. A z toho vyplývajú štyri kombinácia manuálneho a automatického režimu blesku a fotoaparátu, ktoré sú rôzne použiteľné.

V budúcom dieli seriálu o fotenie s externým bleskom sa budeme venovať jednotlivým kľúčovým funkciám bleskov a ich použitie v praxi. Povieme si niečo o kompenzáciu sily blesku, dosahu blesku a jeho farebnej teplote, tiež si vysvetlíme čo je maximálna synchro čas a ako je v praxi dôležitá vysokorýchlostnej synchronizácie. Bude toho samozrejme ešte viac, ale nechcem predbiehať.

https://www.fotoradce.cz/zaciname-s-externim-bleskem-1

Mám záujem o fotografovanie sa?

Napíšte nám :)