Čo je to ISO ? :: Tomy Photography

28.04.2016 21:51

Zdroj: youtube.com

Digitálna technológia so sebou priniesla mnoho výhod, jednou z nich je možnosť nastavenia citlivosti prakticky pre každý záber individuálne. Pri fotení na film si kúpite film s konkrétnou citlivosťou, podľa toho v akých svetelných podmienkach budete fotiť. To má mnoho nevýhod. Niekedy dopredu neviete, aké svetelné podmienky budú, alebo by ste potrebovali niekoľko záberov nafotiť s filmom ISO 100 a niekoľko s ISO 800. Výmena rozfoteného filmu je niekedy nemožná, alebo vyžaduje veľkú prax. Mal som Minoltu Dynax 7, ktorá umožňovala pohodlnú výmenu filmu. Bolo treba si len zapamätať, koľko políčok ste nafotili. Nikdy som to nepoužil, bolo to príliš nepraktické.
O koľko ľahšie to máme dnes? Citlivosť zveríme automatike alebo ju kedykoľvek prestavíme. Toto pohodlie ale niekedy vedie k nesprávnemu používaniu citlivosti.

Citlivosť je schopnosť snímacieho prvku využiť svetlo. Čím je citlivosť vyššia, tým menej svetla potrebujeme na naexponovanie záberu. Pre potreby stanovenia hodnoty citlivosti vzniklo niekoľko noriem. Dnes sa používa medzinárodná norma ISO.

Hlavne v zlatej ére filmu (ale občas ešte aj dnes) sa fotografi riadili jednoduchými pravidlami: “ISO 100, keď sa ide fotografovať cez deň. Univerzálnejšie je ale ISO 200. Ak by bolo zamračené, alebo by bolo treba fotografovať s bleskom, tak ISO 400. Do vnútra s bleskom ISO 800 a bez blesku ISO 1600 a viac.” Toto je veľmi zjednodušené pravidlo a radšej sa ním neriaďte. Je v ňom časť pravdy, ale platilo pre amatéra - nefotografa a malo zaručiť, že z fotografovania prinesie ako tak použiteľné zábery aj za horších svetelných podmienok. Skúsený fotograf berie do úvahy omnoho viac vplyvov. A o tých si teraz podrobnejšie porozprávame.

Čo je to ISO?

Samotné označenie ISO znamená medzinárodnú normu International Standards Org. Kedysi sa používalo aj značenie podlľa normy ASA (American Standards Assoc.) s rovnakými hodnotami. Staršie ročníky si pamätajú značenie podľa normy DIN, tam už sa používajú iné hodnoty, alebo sovietskú normu GOST. Všetky tieto normy vznikli v analógovej ére.

ISO je kombináciou noriem ASA a DIN. Správne je označenie aj podľa ASA, aj podľa DIN. V praxi, hlavne u digitálnych fotoaparátov, sa používa výhradne hodnota podľa ASA. Takže, ak sa niekde stretnete s označením ISO 200ASA, je to správne. Zvykli sme si ale používať jednoducho skratku ISO a za ňou konkrétnu hodnotu. Úplný zápis by mal byť v tvare ISO 200/24°, čiže hodnota ASA/DIN.
Nebudem tu popisovať, ako vznikla stupnica ASA. Na Wikipédii nájdete podrobné informácie. My sa budeme venovať praktickým informáciám. Základy stupníc ASA/DIN položili filmy a ich vývoj. Norma ISO stupnicu rozšírila a naďalej rozširuje podľa vývoja snímačov.

ISO a expozičný trojuholník

Rozsah ISO

Rozsah citlivosti ISO, ktoré máte vo svojom fotoaparáte, závisí na kvalite snímača, procesoru a softvéru pre spracovanie obrazu. Veľký vplyv má fyzická veľkosť snímača, veľkosť jednotlivých svetlocitlivých buniek a konštrukcia snímača. Veľký snímač s veľkými svetlocitlivými bunkami, koré dokážu lepšie využiť svetlo na ne dopadajúce, produkuje menší šum. Dôležité je aj spracovanie signálu zo snímača. Dôkazom toho sú fotoaparáty rôznych značiek, ktoré používajú rovnaký snímač, ale majú rozdielny obrazový výstup. A to niekedy výrazne.

Nie celý rozsah citlivosti musí byť v praxi použiteľný. Výrobcovia využívajú maximálnu hodnotu citlivosti ako účinný marketingový nástroj na ovplyvnenie zákazníka. Od určitej hodnoty ISO je fotka tak zasiahnutá šumom, že je prakticky nepoužiteľná.
Niekedy má fotoaparát základný rozsah citlivosti, napr ISO 200 až ISO 3200 a potom rozšírený, ktorý si musí užívateľ aktivovať v menu fotoaparátu, napr. ISO 50 až ISO 25 600. Využitie citlivosti mimo základného rozsahu väčšinou už vedie k výraznému zhoršeniu obrazovej kvality. Nie v prípade najnižšej hodnoty. Ale aj tam býva niekedy úbytok kvality (napr. pokles kontrastu). Je ale tak malý, že ju fotograf neváha použiť. Rozšírený rozsah citlivosti sa niekedy skrýva za ničnehovoriace označenia, napr. Low alebo High. Konkrétnu hodnotu ISO zistíte v EXIFE fotografie.

Štandardne sa hodnota ISO zdvojnásobuje: 50, 100, 200, 400, 800, 1600, 3200, 6400... Pokročilejšie fotoaparáty umožňujú aj jemnejšie nastavenie, najčastejšie po 1/3EV. Takýto rad potom vyzerá napr. takto: 100, 125, 160, 200, 250, 320, 400, 500, 640, 800, 1000...

Technická kvalita fotografie záleží na objektíve, snímači a spracovaní obrazu. Práve posledné dva činitele vplývajú na možnosti využitia citlivosti. Ak chcete poznať potenciál vami vybratého fotoaparátu, skúste pozrieť testy snímačov na https://www.dxomark.com. Čísla sú ale stále len čísla a napokon aj tak bude závisieť len na vás, aby ste posúdili, či konkrétny fotoaparát spĺňa vaše požiadavky na obrazovú kvalitu. Ak nemáte možnosť ho pred kúpou otestovať, snažte sa nájsť na internete dostatok fotografií, ktoré môžete analyzovať.

Nastavenie citlivosti

Auto ISO

Moderné fotoaparáty sú vybavené automatickými funkciami pre nastavenie expozície. Rovnako ako dokážu sami nastavovať čas a clonu, dokážu nastavovať aj citlivosť. Najjednoduchšie automatiky reagujú na množstvo svetla. Pokročilé berú do úvahy aj ohniskovú dĺžku a typ objektívu. U pokročilých fotoaparátov môže fotograf nastaviť maximálnu hodnotu v režime Auto ISO, prípadne aj od akého expozičného času má automatika reagovať zvýšením ISO. Fotograf tak určí fotoaparátu, aké má individuálne schopnosti udržať fotoaparát stabilne.

U niektorých, najmä profesionálnych fotoaparátov, funguje Auto ISO aj v režime manuálneho nastavenia expozície. Fotograf manuálne zadá čas a clonu, akú potrebuje, Auto ISO nastaví podľa množstva svetla hodnotu citlivosti.
Najmä u ultrazoomov býva Auto ISO niekedy kontraproduktívne. Výrobcovia vedia, že pri vyšších hodnotách citlivosti prudko rastie miera šumu a tak preferujú najnižšie hodnoty. Spoliehajú sa na účinnosť stabilizátora. Pri objektíve s ekvivalentným ohniskom aj 1200 mm je ale účinnosť stabilizátora obmedzená. Výsledkom sú neostré fotografie.

Automatické nastavenie citlivosti ISO používame najmä v žánroch, kde je dôležité priniesť ostré fotografie, bez ohľadu na to, že to so sebou môže priniesť zníženie technickej kvality (menší dynamický rozsah, vyššia úroveň šumu). Takými žánrami sú napr. reportáž, svadobná fotografia, wildlife, šport. Profesionáli sa snažia udržať určitý kvalitatívny štandard použitím kvalitnej techniky (FF fotoaparáty, svetelné objektívy). Občas sa Auto ISO používa aj v žánroch, kedy sa odporúča manuálna kontrola. Pracovať s manuálne nastavenou nízkou citlivosťou nie je vždy možné. Na prechádzke s rodinou, na trekku s turistami, niekedy musíte zľaviť z precíznosti a pristúpiť na kompromisy.

Kedy aké ISO použiť

Zvyšovanie hodnoty citlivosti vedie k zmenšeniu dynamického rozsahu a zvýšeniu úrovne šumu. A to nie je to, čo chceme. Bohužiaľ sa ale vyššej hodnote ISO nevyhneme, inak by sme nemohli fotografovať. Ak to okolnosti dovoľujú, používame prirodzenú citlivosť snímača, niekedy je to ISO 100, inokedy ISO 200. Záleží od konkrétneho snímača. Keď je to možné, je správnejšie použiť statív, než vyššie ISO. Ak fotografujete krajinu, architektúru, makro, zátišia, portréty, nočné zábery, väčšinou by ste mali používať nízke hodnoty citlivosti. Sú to žánre, kde sa vyžaduje vysoká technická kvalita, ktorú by menší dynamický rozsah a vyššia úroveň šumu znížili. Ak “hráte” vo vyššej lige, je neuvážené použitie vyššieho ISO chybou. Niekedy sa ani v týchto žánroch použitiu vyššej citlivosti nevyhnete, napr. ak nemáte statív, alebo je jeho použitie zakázané (múzeá, kostoly a pod.).